Skočiť na obsah

Farnosť Stará Sásová Farnosť Stará Sásová

Poriadok svätých omší:

Pondelok: 18,00
Utorok: 18,00
Streda: 18,00
Štvrtok: 18,00
Piatok: 18,00
Sobota: 7,30
Nedeľa: 8,00; 10,00

Zmeny v omšovom poriadku možné na základe aktuálnych farských oznamov.


Kostol

Kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov v obci Sásová bol pravdepodobne postavený v prvej polovici 14.storočia, prestavaný a obohnaný múrom v 15. a začiatkom 16.storočia. Odpustková listina bola vydaná v Avignone 13.februára v roku 1350 na žiadosť Vavrinca, syna zvolenského župana Mikuláša Sasa. Obyvatelia obce sa živili prevažne poľnohospodárstvom, preto pomenovanie obce Ide Anthonio r.1401 i zasvätenie kostola sv. Antonovi, ktorý bol patrónom poľnohospodárov.

Hoci história kostola nie je jednoznačná a historické dokumenty nejednotné, zaujímavosťou môže byť, že literatúra niektorých maďarských historikov napr. Ipolyi, považuje kostolík v Sásovej za prvý farský kostol pre kresťanov v okolí Banskej Bystrice.

Stavba kostola má rozmery starších kaplniek a je stavaná v starom gotickom slohu. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, priľahlou sakristiou a do telesa vstavanou vežou na západnej strane. Presbytérium je zaklenuté neskorogotickou klenbou s prečnievajúcimi pretínanými rebrami.

Na svorníkoch, konzolách a rebrách sú kamenné polychrómované štíty s erbami donátorov (Kónigsberger - banskobystrický mešťan, banský magnát a mecén umenia) a kamenárskymi znakmi (Pilgrim -vynikajúci neskorogotický umelec českého pôvodu, vedúci staviteľ viedenského dómu sv. Štefana).

Uprostred klenby sa nachádza menší kamenný reliéf s postavami sv. Antona a Pavla a k nim smeruje havran nesúci v zobáku chlieb pre pustovníkov. Loď kostola je zaklenutá dvoma poliami hviezdicovej klenby. V sakristii je klenba krížová. Okná s gotickými kružbami sú iba z južnej strany kostola. Neklenutý štvorcový vchod na západnej strane vedie priamo do lode. Hneď' z ľavej strany je drevené schodište, ktoré vedie do veže na západnej strane.

V kostole sa nachádzajú dva z pôvodne troch oltárov. Najstarší maľovaný oltár sv. Žofie (r.1440) je natrvalo darovaný a vystavený v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.

Hlavný neskorogotický oltár sv. Antona a Pavla (r.1500) je obdĺžníková skriňa orámovaná kameňmi a v hornej časti viničom. Skriňa je symetricky rozdelená malým krížom so štíhlym naturalisticky premodelovaným korpusom. Z prítmia archy vystupujú svätci: vľavo sa modlí sv. Pavol kľačiac pred jaskyňou a sprava prichádza v plášti s kapucňou a berlou sv. Anton. (Stvárnenie plastík vypovedá o vynikajúcom majstrovi, dokonca niektorí pripisujú autorstvo Majstrovi Pavlovi z Levoče, čo nemožno úplne vylúčiť). Dvojstranné maľované krídla znázorňujú scény zo života sv. Antona, štyri scény pokušenia a zjavenia Ježiša svätcovi vo sne, svätca s karavánou, svätca v truhle a svätca s anjelom.

Nadstavec s filiálmi tvorí baldachýn pre päť sôch: v strede Madona s Ježiškom, po stranách sv. Martin, sv. Mikuláš, sv. Ladislava sv. Barbora. Na predele je obraz znázorňujúci Veronikinu šatku nesenú anjelmi.

Bočný neskorogotický oltár sv. Heleny a sv. Egídia (r.1510) je obdĺžniková skriňa orámovaná kameňmi a v hornej časti suchým priestorovo špirálovo utváraným akantom. V arche sú plastiky sv. Heleny a sv. Egídia. V spodnej časti vpravo kľačí sv. Egídius s laňou, vľavo sv. Helena.

Figúry sú umiestnené v reliéfnej krajine s hradom. V strede hore Madona s Ježiškom s dvomi adorujúcimi anjelmi. Na krídlach oltára sú maľované obrazy znázorňujúce sv. Egídia zachraňujúceho laň pred poľovníkom, sv. Egídius s laňou s vysokými hodnostármi v orientálnych odevoch, sv. Egídius s chorým, svätec s malomocným a štyri scény z legiend o sv. Helene. V nadstavci je socha sv. Šebastiána, na predele maľovaná Veronikina šatka. Autorstvo v tomto prípade je pripísané majstrovi z Hrabušíc, ktorý spolupracoval s Majstrom Pavlom z Levoče.


Fotogaléria

Krížová cesta

Zvon